Cestovanie nemusí byť totiž len otrava. Môže to byť príležitosť. Príležitosť na svoj čas, na svoje vlastné myšlienky. Len tak si blúdiť svojimi myšlienkovými pochodmi a nechať sa unášať svojim svetom. Rozmýšľať nad tým, čo si tak myslia ostatní ľudia, čo sa im honí hlavou.. Každý má svoje vlastné starosti. Niekto rozmýšľa nad tým, čo nakúpi.. niekto premýšľa nad tým, čo bude robiť.. Každý má tie svoje vlastné myšlienky a starosti, ktorými sa zaoberá.
A práve toto mám na cestovaní naozaj veľmi rada. Keby sa tak mohlo stať vaším podnikaním bol by to priam živý sen.

Je to môj vlastný únik do vlastných myšlienok a svojho sveta. Len môj kúsok z celého obrovského sveta. Tento moment patrí len mne a mojim myšlienkam. Otázkou zostáva, či je to výhoda alebo nevýhoda, že voľakedy sa ľudia pri cestovaní rozprávali. Mali sa o čom. Dnes majú toľko starostí, že nemajú čas rozmýšľať nad rozhovorom s niekým iným. Sú zaujatí sami sebou a svojim vlastným svetom. A možno je to aj dobre. Máme čas sa venovať svojim myšlienkam. Niekto by tento moment nazval meditáciou. No, nám veriacim sa otvára nožík vo vačku. Nazývať obyčajné premýšľanie nejakou bezduchou meditáciou.. No neviem, raz tomu neviem prísť na kĺb.

Tak, čo pôjdete aj vy niekam na cestu? Také dobrodružstvo. Len tak si sadnúť a cestovať nevedno kam. Vystúpiť tam, kde sa nám zapáči. To by sa mi naozaj páčilo. Taký voľnomyšlienkársky štýl. Nemyslieť na nič a úplne sa odreagovať. Jedinou starosťou by bolo sa postarať o samých seba. Hoci to bolo v minulosti najťažšie, dnes je to najmenej, čo môžeme urobiť pre seba.
Takže prichádzame k záveru, že cestovanie vôbec nemusí byť iba nechutným otravným časom, ktorý musíme nutne stráviť. Vie to byť radosť z oddychu, čas pre svoje myšlienky a čas len a len pre vás. A čas má dnes pomaly hodnotu zlata. Zamyslite sa nad tým…